Hráč: ⋊ queenie ⋉
Meno a priezvisko: Soran Elijah Amos
Code name: pôvodne Omega, teraz „Switch“
Pronouns: he/him, they/them
Dátum narodenia (Vek): neznámy dátum narodenia; 23 rokov
Predmet: -zameriava sa hlavne na obranu a boj zblízka, čo zahŕňa prvky z rôznych bojových umení, prácu s nožmi, zbraňami, no hlavne vlastným telom; taktiež ide o správne a rýchle reakcie, rovnako ako uvedomenie si, že sila môže, ale vôbec nemusí byť výhodou
- v prípade potreby zaskakuje aj pri iných odvetviach výuky
Krajina pôvodu:Taliansko
Charakteristika:Switch má viac tvárí ako je ľudí, s ktorými za celý svoj život prehovoril čo i len jediné slovo. Každé jedno stretnutie, či už s niekým známym alebo úplným cudzincom, pre neho vytvára dokonalú príležitosť pre tvár úplne novú. Ak sa pýtate na dôvod, je ťažké určiť či je len jeden alebo či vôbec nejaký je. Možno to robí pre vlastné potešenie zo sledovania rôznych reakcií, či zmätenosti druhých. Možno len preto, aby dokázal, aké ľahké je ľudí priviesť k tomu, čo sám chce aby si o ňom mysleli. A možno preto, že mu ostatní nestoja za to, aby im ukázal jeho pravú tvár a preto s nimi radšej hrá šarády pod rúškom akejsi anonymity, ktorá mu dáva priestor byť kýmkoľvek chce. Aj preto si celkom obľúbil opätovné stretnutia, kedy si vo väčšine prípadov vyberá opäť osobnosť úplne inú a rád sleduje ako ho daná osoba nespoznáva.
Ako už vám z toho mohlo vyplynúť, nepotrpí si na udržiavanie vzťahov, či blízkych ľudí. Je večným samotárom. Mnohí by povedali že je to dôsledok jeho mnohotvarosti, no nie vždy pomyslia na to, že mnohotvarosť je zrovna dôsledkom jeho túžby po pokoji a samote. Nerobí to preto, že by sa bál niekoho si k sebe pustiť a nie je to ani výsledkom nejakej detskej traumy... on v tom proste len nikdy nevidel zmysel a ostatných si nikdy moc neobľúbil. Nič sa však nevyrovná jeho odporu k ľuďom, tzv. „samozvaným odborníkom“ ktorí sú presvedčení o tom, že ide o výsledok nejakého zložitého psychického konfliktu, alebo hocičoho iného, čo však okolo Switcha ani len nešlo a ľuďmi, ktorí zajdú ešte trocha ďalej v „analyzovaní“ jeho osoby a začnú tvrdiť, že by mal prijať ich pomoc, doslova pohŕda.
História:Napriek tomu, že mnohí by o ňom s istotou tvrdili, že patrí medzi tých pár šťastlivcov s bohatými rodičmi, opak je pravdou. Soran sa nenarodil pod šťastnou hviezdou. Ťažko vlastne určiť kde presne sa narodil, pretože teraz by už ani nevedel povedať kde presne skončil potom. Určite to však nebolo v náručí svojej milovanej rodiny. Z detstva si toho veľa nepamätal, no väčšinu z neho strávil na ulici.. a všetci vedia ako to tam chodí. Buď sa budete snažiť žiť na základe ľútosti druhých, alebo sa musíte naučiť o seba postarať sám, často na úkor niekoho iného a za pomoci mazanosti. Zrejme nie je ťažké uhádnuť, ktorú možnosť si Soran vybral.
Tak ako mnohé deti v jeho situácii sa naučil pár základných pravidiel prežitia... mnohé z nich tou ťažkou cestou. Nikto ho nikdy nehľadal, pretože zrejme nikto ani skutočne nevedel, že existuje. Živil sa najprv najmä okrádaním druhých a občas keď našiel dočasne opustený dom alebo byt, tak mal dokonca pár nocí strechu nad hlavou. Samozrejme sa zameriaval najmä na ľudí z vyššej spoločnosti, pretože tí boli vždy zlatou baňou keď šlo o ich peňaženky. Niekedy sa pristihol pri sledovaní ich nudných a bezvýznamných existencií, no istý záblesk závisti pred sebou samým nedokázal skryť. Ako ešte stále malý chlapec začal uvažovať aké by to bolo byť jedným z nich... okrem toho, že by to bolo oproti jeho skutočnému životu nudné, samozrejme. Ako časom rástol, začal pomaly rozmýšľať nad tým, ako by niečoho takého mohol dosiahnuť, až nakoniec, po veľmi dlhom čase s plánom prišiel. Za tento pomerne dlhý čas už mal aj čosi „našetrené“, či skôr nakradnuté a to mu umožňovalo dosiahnuť posledný bod v jeho pláne – mať prostriedky na cestovanie aby zabezpečil, že nikde sa nebude ukazovať príliš dlho na to, aby stratil svoju neviditeľnosť. Áno, v tomto bode už mohol žiť pokojný život a stať sa slušným členom spoločnosti, ale to nikdy nebolo súčasťou jeho plánu.
Začal chodiť po rôznych večierkoch vyššej spoločnosti. Človek by si myslel, že k tomu bude treba viac schopností, než by mohol ešte pomerne mladý chlapec mať, ale Soran sa nenechal zahanbiť. Tieto večierky boli veľké a teda aj keď sa predstavil pod menom niekoho iného, nebolo nikoho kto by si to všimol. Ak sa pýtate, odkiaľ vzal meno niekoho z pozvaných, vo väčšine prípadov si ho prečítal pol sekundy z listu pozvaných pred tým, ako ho nadiktoval. To bol však len začiatok. Neskôr sa vždy pomaly, ale isto infiltroval medzi smotánku a jeho meno, alebo skôr meno pod ktorým vystupoval, sa začalo samo objavovať na zozname pozvaných. Trvalo pomerne dlho kým si niekto všimol, že tu niečo nehrá, pretože Soran sa síce netušiac tejto smotánke naservíroval ako na zlatom podnose, ale nad svojou hrou mal kontrolu a bolo veľmi ťažké ho v nej poraziť. Základom bolo držať sa jedného mena, jedného príbehu. Jediné čo zvykol meniť, bola jeho povaha a zachádzanie s ľuďmi, ale jeho šarm bol vždy a všadeprítomný a tak jednoducho zapadol. Ostatne, ťažko rozoznáte podvodníka, keď ste sami jedným... a tu sa to nimi hmýrilo. Všetci sa tu hrali na niekoho, kým neboli. Jediná chyba, ktorej sa Soran dopustil bola, že na jednom mieste ostal príliš dlho a niekto si toho všimol. To bol pre Sorana bod zlomu, pretože odtiaľ to šlo z kopca už veľmi rýchlo. Ak sa však pýtate, prečo to celé robil, odpoveď je vcelku jednoduchá. Táto hra šarád mu dala možnosti, o ktorých by sa mu mohlo iba snívať. Bohaté decká, ktoré netušili čo je život si jednoducho radi užívali, radi cestovali a robili množstvo vecí, ktoré si môžete dovoliť len ak ste jedným z nich... alebo ak ste dostatočne trúfalí a schopní a dokážete ich o tom aspoň presvedčiť. O všetko sa postarali oni a peniaze ich rodičov a môžete mi veriť keď vám poviem, že Soran si tento luxus užíval naplno. Bolo to ešte lepšie ako si to jeho mladšie ja kedysi predstavovalo. S tým všetkým sa však mohol rozlúčiť, keďže jeho hra na osobu, ktorú si vymyslel, bola odhalená. Asi nie je nutné hovoriť, že po odhalení jeho skutočnej identity si ľudia na vyšších pozíciách pospájali všetky body jeho hry. Zrejme práve široké rozhranie a mnohovrstevnatosť jeho hry bolo to, čo ich presvedčilo, že aj napriek všetkému čo spáchal do situácie nebude zapletená polícia ale namiesto toho bude využitých jeho kvalít... alebo skôr že mu bude daná šanca ich využiť. Pri nástupe do výcviku patril medzi najmladších, no to mu na duchu neubralo... hlavne to nezmenilo nič na jeho nepoddajnosti a záľube vo vyrábaní chaosu a problémov, ktorých vytvoril dostatočne veľa... nemyslite si však, že to nemalo aj svoju cenu. Práve jeho povaha bolo to, čo mu zabezpečilo viac bolesti než druhým a išlo mu o život viackrát, než bolo nevyhnutné. Vďaka svojmu maximálnemu odporu k druhým nikdy nebol tímovým hráčom a práve tým si vyslúžil code name Omega... bol akýmsi samotárom, či vyhnancom, zatiaľ čo zvyšok jedincov vo výcviku s ním tvorilo akúsi pomyselnú svorku a spolupracoval s niekým iným len ak to bolo otázkou jeho prežitia... doslova. Napriek tomu, že mu bolo dané toto meno ho však každý časom začal volať Switch... a pravdepodobne nie z toho dôvodu, ktorý vám práve teraz behá v mysli. Pravým dôvodom prečo ho tak všetci volali bola práve jeho povaha, či skôr schopnosť prepnúť z jednej osoby, na niekoho úplne iného v priebehu stotiny, čo sa mu neraz veľmi zišlo. Po dokončení výcviku bol tak ako mnohí, veľmi žiadaný, avšak okrem iného, nenávidel prijímanie rozkazov a ironicky, všetkých ľudí vyššej triedy, ktorí si jeho kvality mohli dovoliť. Preto si vybral cestu – preňho najmenšieho zla. Síce v úlohe inštruktora teda stále spadal pod ľudí, ktorými opovrhoval, týmto dostal aspoň nejakú slobodu, pretože mu nikto nedával priame rozkazy a samozrejme, nemusel si už z moc vecí robiť hlavu alebo na niekoho brať ohľady. Z dôvodu nudy však predsa len raz za čas nepohrdol nejakou jednorazovou akciou v teréne, ktorá ho neraz v jeho mysli vrátila do minulosti plnej adrenalínového boja o prežitie.
Vzhľad:Marià Casals
